Cirkevný zbor Hlohovec patrí do Bratislavského seniorátu a Západného dištriktu ECAV. Náš zbor tvorí matkozbor v Hlohovci, filiálne zbory v Pastuchove a Sasinkove a rozsiahla diaspora.
V minulosti až do roku 1950 sa každé bohoslužobné miesto vyvíjalo samostatne.
Hlohovec
Evanjelický cirkevný zbor vznikol začiatkom 16. storočia. Reformačné myšlienky podporoval už prvý majiteľ hlohovecko – šintavského panstva z rodu Turzo Alexej I., po ňom pokračovali v podpore zboru aj jeho dcéry, resp. ich manželia Adam Ungnad a Július zo Salm-Neuburgu a od roku 1598 Stanislav III. gróf Turzo. Už za Júliusa Salma a potom za Stanislava III. hlohovecký zbor dosahuje najväčší rozmach. Sídlili tu aj maďarskí evanjelickí biskupi Matúšovskej superintendencie. S Petrom Bornemisom je spojený vznik tlačiarne, ktorú jeho spolupracovník Valentín Manckovič preniesol na štyri roky do Hlohovca.
Slovenský zbor mal významných kazateľov ako Ján Fabricius, Mikuláš Fidicinis, Ondrej Dioši a veľa ďalších. Hlohovec bol sídlom aj seniorátu, tu v druhej polovici 16. storočia bola zriadená škola, z ktorej sa vytvorilo gymnázium a po roku 1616 sa uvažovalo o zriadení evanjelickej akadémie. Učiteľmi na školách v Hlohovci boli viacerí významní učitelia ako Ján Pruno Fraštacký, Ján Hodík, František Literati a ďalší.
Po smrti Stanislava III. Turzo v roku 1625 jeho synovia konvertovali na katolícku vieru a evanjelických farárov vyhnali. Evanjelický cirkevný zbor v Hlohovci zanikol, keď po roku 1720 hlohovecké panstvo prevzali Erdödyovci.
Po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 sa evanjelici z Hlohovca pripojili k zboru v Horných Zeleniciach. Spočiatku Hlohovčania neuvažovali o osamostatnení sa, ale snažili sa vybudovať kostol. Myšlienka sa stala skutočnosťou, keď Milan Blaškovič kúpil stavebný pozemok v Nádražnej ulici. Kostol podľa projektu Ladislava Terstyanského postavili v roku 1933 a na jeseň toho roku ho posvätil biskup Dr. Samuel Š. Osuský. Pri prechode frontu v apríli 1945 bola veža poškodená a pri rekonštrukcii získala typickú plochú strechu.
Evanjelická cirkev zriadila v Hlohovci misijné centrum, ktoré pod vedením zelenického farára Pavla Moťovského postupne viedli kapláni Ján Trebula a po ňom Pavel Radoš. V roku 1948 prišiel za administrátora Ján Hano, na jar roku 1949, keď sa pridali cirkevníci z Pastuchova a Sasinkova konvent nitrianskeho seniorátu odsúhlasil vytvorenie samostatného zboru. 18. mája 1950 bol za riadneho farára zvolený ThDr. Ján Hano, ktorý v Hlohovci pôsobil až do svojej smrti v marci 1989.
1.10.1989 bol do funkcie námestného farára ustanovený Mgr. Igor Chovan a na základe zvláštneho dekrétu aj jeho manželka kaplánka Mgr. Dana Chovanová. Počas pôsobenia manželov Chovanových bol vymenený oltárny obraz a v roku 1995 boli pridané oltárne plastiky, ktoré vytvoril rezbár Miloš Nývlt. V roku 2003 bol inštalovaný nový organ, dielo firmy Varhany z Prostějova, ktorý obsahuje súčiastky z vyradeného organa z kostola Unitarian Church z Plymouth v Anglicku.
Po odchode manželov Chovanových v roku 2015 boli za farárov v Hlohovci ustanovení Mgr. Ľuboš Vontorčík a jeho manželka PhDr. Barbora Vontorčíková. Za ich pôsobenia bola rekonštruovaná veža do podoby akú mala pred zničením v roku 1945. 19.11.2017 vežu posvätil biskup Milan Krivda. Po odchode manželov Vontorčíkovcov v roku 2024 zborová stanica ostala uprázdnená a zbor administruje Mgr. Olina Kolar, farárka z Horných Zeleníc.
Pastuchov
Koncom 16. storočia evanjelici v Pastuchove boli súčasťou cirkvi Rišňovsko – pastuchovskej. Aj v Pastuchove bol kostol, fara, škola a cirkevné pozemky. V roku 1630 zemepán Adam Thurzo, ktorý prestúpil na katolícku vieru, pastuchovský kostol evanjelikom síce odobral, ale rozhodnutím cisára Ferdinanda III. kráľovskí komisári 18. apríla 1647 im zhabaný majetok vrátili, ale po roku 1671 zbor následkom prenasledovania zo strany svetskej vrchnosti zanikol.
Vydaním Tolerančného patentu v roku 1781 vznikol najbližší cirkevný zbor v Nových Sadoch (Ašakerti), ku ktorému sa pridali aj Pastuchovčania a dlhé roky poľnou cestou tam chodievali do kostola.
V roku 1892 pastuchovskí evanjelici postavili cirkevnú školu, ale snaha po vlastnom kostole narastala najmä po poštátnení školy. V roku 1935 sa dali do práce, stavbu však neoznačili ako kostol, ale „Kultúrny dom“ – modlitebnicu. Duchovným otcom celého diela bol učiteľ Juraj Štibraný (1879 – 1945) a stavbu prakticky organizoval kurátor Pavel Martiny. Modlitebnica bola posvätená 3. novembra 1935.
29. marca 1945 pri prechode frontu bola modlitebnica delostreleckým zásahom zničená.
Na konvente 30.1.1949 pastuchovčania odhlasovali pripojenie k zboru v Hlohovci. V roku 1957 dostali povolenie na stavbu nového kostola a už 8. novembra 1959 ho vysvätil biskup Západného dištriktu Dr. Andrej Ľ. Katina.
V roku 1967 zakúpili organ, výrobok firmy Organa z Kutnej Hory. V ďalších rokoch pokračovala údržba a zveľaďovanie svojho majetku.
Sasinkovo
Evanjelici v Sasinkove boli v 16 – 17. storočí fíliou matkocirkvi v Dvorníkoch. V roku 1711 už tu evanjelický zbor nebol a vo fílii sasinkovskej ostalo iba osem evanjelických rodín.
Po vydaní Tolerančného patentu (1781) Ghýciovci, zemepáni v Nových Sadoch zorganizovali evanjelikov z okolia, a aj sasinkovčania sa pridali k matkocirkvi v Nových Sadoch. Prvé kroky k postaveniu evanjelického kostola v Sasinkove podnikol už v roku 1880 senior Nitrianskeho seniorátu Ján Leška, keď vymohol od Spolku Gustáva Adolfa v Lipsku 200 zlatých na tento účel. Pozemok pod chrám darovala obec, ale do času postavenia kostola ako modlitebňu používali cirkevnú školu. Od roku 1890 zaviedli levítske služby Božie, ktoré ako prvý začal vykonávať učiteľ Karol Juranyi, Od roku 1933 levítske služby Božie vykonával kurátor Štefan Hanzlík a spev na harmóniu sprevádzal Alexander Páleník.
So stavbou kostola podľa projektu staviteľa Štefana Katóa začali začiatkom júna 1935. Kostol vysvätil 24. novembra 1935 biskup Dr. Samuel Š. Osuský. V tom čase bol kurátorom dcérocirkvi sasinkovskej Štefan Hanzlík a prezbytermi: Ján Slížik, Pavel Synak, Štefan Surkoš, Ján Páleník, Michal Ondrejička, Pavel Páleník, Ján Ešmír ml. a Koloman Surkoš. Na jar 1943 pristavili ku kostolu sakristiu na ktorú použili materiál zo starej zvonice. Keď v roku 1949 bol v Hlohovci zriadený matkocirkevný zbor, pripojili sa k nemu aj evanjelici v Sasinkove.
V roku 1967, tesne pred žatvou opravili chrám a vežu, v roku 1968 si zadovážili organ, ktorý dodala firma Organa v Kutnej Hore.
K 50. výročiu sasinkovskí cirkevníci kostol generálne opravili. Vo fílii Sasinkovo sa služby Božie odbavovali vždy v druhú nedeľu v mesiaci a v piatu nedeľu striedavo v Pastuchove a Sasinkove. Brat farár Hano odbavoval večerné adventné a pôstne stredtýždňové služby Božie vtedy, keď vyučoval náboženstvo. V čase neprítomnosti farára služby Božie odbavil laický pracovník, zvyčajne kostolník, ktorý prečítal príslušný text slova Božieho a jeho výklad z Postily. Pri sčítaní duší na prelome rokov 2002/2003 sa k evanjelickej cirkvi prihlásilo v Sasinkove 350 duší.
Od roku 2002 bola v sasinkovskej fílii založená detská besiedka, kde sa predkonfirmačnej mládeži venovali manželia Ostrovskí. Od roku 2012 sa detská besiedka konávala pravidelne počas služieb Božích v novej sakristii.